Lednické Rovne a
sklárne

Lednické Rovne sú od roku 1892 spojené s ručnou výrobou skla — sklárne dali obci prácu, školu aj tvár, ktorú si nesie dodnes.

Obec sa prvýkrát písomne spomína v roku 1471 ako „possessio Rowne". Vyrástla okolo kaštieľa, ktorý dal na prelome 18. a 19. storočia obklopiť veľkorysým anglickým parkom gróf Aspremont — vtedy jedným z najpôsobivejších šľachtických sídiel na hornom Uhorsku.

Sklárska tradícia siaha do 40. rokov 19. storočia, keď tu viedenskí obchodníci položili základy sklárskej výroby. Skutočný rozmach ale priniesol až priemyselník Jozef Schreiber: v roku 1890 kúpil miestny kaštieľ a v roku 1892 založil sklárne. Pre robotníkov postavil školu, notariát, telegrafný úrad, ambulanciu, potravinové družstvo aj hostinec — sklárne tak vybudovali prakticky celú obec.

Sklárne od začiatku držali krok s najnovšími technológiami. Už v roku 1896 sem nainštalovali anglické pantografy na brúsenie a rytie skla — údajne prvé svojho druhu na európskom kontinente — a v roku 1902 pribudla technika gilošovania. Po zániku sklárne v neďalekom Uhrovci sa v roku 1918 do Lednických Rovní presunula aj výroba valcov do petrolejových lámp, ktorá sa spolu so žiarovkovým a technickým sklom vyrábala až do roku 1968.

Meno RONA, pod ktorým sklárne vystupujú dodnes, je odvodené od pôvodného stredovekého názvu obce — Lednicz Rone. Necelých päť rokov po založení sa podnik stal súčasťou viedenskej akciovej spoločnosti (1897) a v tomto usporiadaní zostal až do roku 1942, keď ho počas vojny prevzal rakúsky koncern Stölzle Glasindustrie.

Jeho syn Eduard Schreiber (1876 – 1962) bol technický novátor a priekopník filmu — v roku 1910 tu nakrútil film Únos, považovaný za prvý hraný film na Slovensku, a neskôr okolo stovky dokumentov zo života v obci a v sklárni.

Po roku 1945 boli sklárne znárodnené, kaštieľ sa zmenil na školu a výroba pokračovala ako štátny podnik. Po roku 1989 sa sklárne ako prvé odčlenili od štátneho podniku Tatrasklo a v roku 1992 vznikla akciová spoločnosť LR Crystal. Postupným zlúčením výrobných a obchodných spoločností v rokoch 2001 – 2003 vznikla dnešná RONA a.s. — dodnes symbol ručne fúkaného krištáľového skla, sklárskych sympózií a strednej odbornej školy sklárskej priamo v obci.

Zavádzanie nových technológií pokračovalo aj v druhej polovici 20. storočia. V roku 1956 vyvinuli dizajnéri Hološko a Taraba techniku ťahanej nôžky pohára — svetový unikát, ktorý sa stal príznačným rukopisom sklárne. Od roku 1968 postupne prebiehal prechod od ručnej k automatizovanej výrobe a v roku 1981 pribudla prvá automatická linka na výrobu pohárov metódou blow-blow. Od roku 1998 sa prešlo na bezolovnatý krištáľ, v roku 2001 pribudla svetovo prvá automatická technológia ťahanej nôžky a v roku 2004 získala RONA medzinárodný patent na krištáľové sklo bez obsahu bária. Nasledujúce roky priniesli ďalšiu automatizáciu — napríklad laserové spevňovanie okrajov pohárov (2008) či automatizovanú laserovú kalibráciu a kontrolu kvality (2016).

RONA dnes ročne vyrobí vyše 60 miliónov kusov skla, z ktorých sa 96 % vyváža do viac ako 80 krajín sveta. Sklo z Lednických Rovní tak nájdete na stoloch Buckinghamského paláca, Bieleho domu či newyorského Rainbow Room, ako aj v lietadlách spoločností Emirates, Qatar Airways, KLM alebo American Airlines. Je poslednou zachovanou aktívnou sklárňou na Slovensku.

Fotografie: archív RONA, a.s. (CC BY-SA 4.0) · portrét J. Schreibera: verejná doména — zdroj Wikimedia Commons.